Puškár Michal
Narodený: 9.2.1956
Majster Slovenska: -
Víťazstvá v Majstrovstvách Slovenska: 1
Pretekárske ročníky: 1978-79, 81-94
Trieda: 125, 250, 350, 500
Motocyklové začiatky Michala Puškára staršieho (nar. 9.2.1956) siahajú do útleho detstva, keď si ho mama ako trojročného dala do vaku pred seba a na motocykli Jawa Pionier s ním jazdievala z Trnavy pri Laborci do Michaloviec do kostola. Bolo preto logické, že časom na tomto Pionieri začal Michal aj sám jazdiť.
Počas štúdia na strednej škole si našetril si na 350-ku Jawu, na ktorej sa ako divák vybral na preteky do Prešova, kde sa jazdil Šarišský okruh. Keď potom navštívil aj Grand Prix v Brne, kde bol svedkom skvelého súboja Reada s Agostinim, rozhodol sa, že pretekať začne aj on sám. Na svojej civilnej Jawe 350-ke mal však nepríjemný úraz, z ktorého sa dlho zotavoval, a tak si popri štúdiu na vysokej škole v Bratislave šetril na pretekársky stroj. Podarilo sa mu kúpiť dvestopäťdesiatku Jawu Junior, ktorá sa mu však čoskoro doslova rozsypala, takže sa vlastne už vtedy pri jej oprave začali rozvíjať jeho neskôr vyhľadávané ladičské schopnosti. Na štart svojich prvých pretekov sa Michal postavil v majstrovstvách Slovenska v Malackách v roku 1978 a v cieli mu patrilo 9. miesto. Ešte v tom istom roku dokázal opäť v Malackách vybojovať na mokrej trati druhé miesto za Pavlom Dekánkom a v celkovom hodnotení Majstrovstiev SSR získal siedme miesto.
O rok neskôr, ešte stále na Jawe, sa posunul na piate miesto celkového hodnotenia, to už však túžil po novšom motocykli. S podporou firmy Chemko Strážske si obstaral na sezónu 1980 staršiu Yamahu 250 od Imricha Majoroša, s ktorou predtým jazdili aj Jirka Král a Henrich Kurtha. V tomto roku sa Michal predstavil prvýkrát v majstrovstvách ČSSR triedy do 250 ccm a v konečnom hodnotení obsadil 13. miesto. Okrem toho sa zúčastnil národných pretekov v Brne, ktoré sa jazdili v rámci Veľkej ceny ČSSR a po nádhernom súboji skončil tretí za Jarolímom a Kurthom. Seriál majstrovstiev SSR vynechal, no hneď v nasledujúcej sezóne sa stal vicemajstrom Slovenska dvestopäťdesiatok, pričom získal dokonca o jeden bod viac ako Peter Majoroš, ktorému však k titulu majstra SR pomohlo, že sa v konečnom hodnotení škrtali dva najhoršie výsledky.
V roku 1982 sa viac sústredil na slovenský šampionát, kde skončil celkovo na štvrtom mieste. O rok neskôr sa opäť stal vicemajstrom Slovenska (tentoraz za Imrom Majorošom), pričom v Malackách dosiahol svoje prvé víťazstvo. Darilo sa mu aj vo federálnom šampionáte, kde obsadil konečné desiate miesto. Najväčšiu radosť mu však v tomto roku prinieslo narodenie syna Michala. V tom čase sa občas objavoval aj na štarte triedy do 350 ccm, či dokonca v päťstovkách, tam však so svojou, predsa len už starou Yamahou 250, nemohol pomýšľať na mimoriadne výsledky.
Práve starší motocykel nedával Michalovi šancu dostať sa v tabuľke nahor ani v najbližších rokoch v M ČSSR, či M SSR, kde sa až na niekoľko pódiových umiestnení výraznejšie nepresadzoval.
V roku 1987 bola v M ČSSR a aj v Pohári mieru a priateľstva (šampionát socialistických krajín) vypísaná nová trieda jednovalcových dvestopäťdesiatok, čo boli motocykle z produkcie socialistického bloku. Každému bolo jasné, že to nebude trieda, ktorá by mohla ohroziť úplne iným smerom sa uberajúci trend na západe, ale pre mnohých pretekárov sa stala možnosťou lacnejšieho jazdenia a nakoniec sme boli svedkami mnohých nádherných pretekov, ktoré nám práve „pohárové dvestopäťdesiatky“ ponúkli. Touto cestou sa vybral práve aj Michal, ktorý dostal od Zväzarmu motocykel ČZ MTX. Stroj to však bol veľmi poruchový a Michal ho doslova „vypiplával“ až do roku 1990. Veľakrát získal Pole Position, no v pretekoch musel po niekoľkých kolách odstúpiť. V prvej sezóne tejto triedy teda viac opravoval ako jazdil. V tomto roku však ešte na svojej starej Yamahe postúpil na celkové 12. miesto vo federálnom šampionáte klasických dvestopäťdesiatok, keď v Piešťanoch skončil na piatom mieste. V M SSR bol celkovo piaty.
Sezónu 1988 jazdil opäť v oboch štvrťlitrových triedach, no starú Yamahu počas sezóny opustil a štartoval už len na spomínanej ČZ MTX aj v klasických dvestopäťdesiatkach. V majstrovstvách Slovenska ale dokázal získať svoj tretí titul vicemajstra SSR (tentoraz za Mariánom Troligom).
V roku 1989 v pohárovej triede 250 1V vybojoval titul vicemajstra ČSSR za Michalom Placákom, pričom v klasických dvestopäťdesiatkach skončil trinásty a v M SSR piaty.
Rok 1990 bol v pretekárskej kariére Michala Puškára najúspešnejší. Postupne dokázal vylepšiť motor ČZ MTX do spoľahlivejšej podoby a motocykel, s ktorým štartoval nazval Furtom. Názov bol odvodený z východniarskeho „furtom še to kaži“ (stále sa to kazí). Po páde bývalého režimu končila aj trieda jednovalcových dvestopäťdesiatok, a tak do hodnotenia M ČSFR sa jazdilo len v Kopčanoch. Michal v týchto pretekoch jednoznačne dominoval a získal tak titul majstra Československa. Vynikajúcu formu však dokazoval aj v Pohári mieru a priateľstva, keď na Sachsenringu a aj v Shleizi dokázal poraziť predtým neporaziteľných pretekárov Nemecka, Estónska, Kuby, či Ruska. Celkového víťazstva sa však nedočkal, pretože pre rozhodujúce preteky vo Frohburgu nedostal z Prahy potvrdenie k štartu v zahraničí. Funkcionár, ktorý mal potvrdenie na starosti si ho totiž odložil do šuplíka a odcestoval na dovolenku… Michal Puškár preto šiel do Frohburgu na vlastnú päsť bez povolenia, vzal si len jeden motor, ten ho však po chvíli zradil…
Ako pretekár bol ešte v roku 1991 v celkovom hodnotení triedy M ČSFR na celkovom 18. mieste a v M SR piaty. Niekoľkokrát sa dokonca objavil na štarte triedy do 125 ccm na motocykli Furtom, čo bola však takisto čezeta, ktorá prešla jeho rukami. To už sa však na štarte začal ukazovať čoraz menej. V rokoch 1992 a 1993 jazdil už len v triede do 125 ccm a v roku 1993 v Českých Budějoviciach si druhým miestom pripísal svoje posledné pódiové umiestnenie do majstrovstiev Slovenska. Úplne posledný štart absolvoval v roku 1994 v Dolnom Hričove.
V tom čase ale už ladil motory aj iným pretekárom, Imrich Majoroš s jeho úpravami dosiahol veľa dobrých výsledkov. Ako ladič motorov postupne pracoval aj pre Huleša, Hrstku, Morávka, Vavrečku, Raucha, Častku, Rousa, Marinicu, Pavkoviča, ktorým pomohol ku skvelým výsledkom.
