Majoroš Peter
Narodený: 30.6.1946
Majster Slovenska: 3
Víťazstvá v Majstrovstvách Slovenska: 5
Pretekárske ročníky: 1970-72, 74-75, 78-82, 84-87
Trieda: 175, 250, 350, 500
Prešovský rodák Peter Majoroš vyrastal v prostredí motocyklového športu a určite nebol jediným, koho k pretekom prilákal Šarišský okruh. Pretekať začínal po základnej vojenskej službe v roku 1967 ako čerstvý otec dcérky, v tom čase už pracovník Strojstavu, kde sa v priebehu času dopracoval na vedúceho údržby.
Petrovými triedami boli 250 a 350 ccm, ale keď sa pozrieme historicky na obdobie jeho účinkovania na našich okruhoch, vyjde nám, že bol skutočne univerzálnym pilotom. Štartoval takmer vo všetkom, čo sa dalo – 175, 250, 350, 500 ccm a aj paleta motocyklov bola pestrá – ČZ, Jawy, Ravo, Yamahy i Suzuki. Malo to iba jedinú chybu, že nikdy nešlo o novú techniku, a tak musel veľa času stráviť „šraubovaním“, najprv s mechanikmi a neskôr sám, dokonca výrazne pomáhal bratovi Imrichovi, s ktorým jedno obdobie pretekali spolu.
Počas rokov sa vypracoval k domácej špičke a už v roku 1971 postúpil do celoštátnych, teda federálnych majstrovstiev. Iste si všetci viete predstaviť koľko času zaberalo všetkým z východu cestovanie po celom Československu, napriek tomu Peter Majoroš medzi svoje obľúbené trate uvádza Hořice, Most, Městec Králové… Naopak nesedeli mu Malacky, Banská Bystrica či Holíč. V tej dobe mal ale vzhľadom k možnostiam techniky ťažkú cestu k prvenstvám, navyše súperi mali vždy motorky o nejaký kúsok rýchlejšie… Ale jeho čas prišiel v rokoch 1982 a 1983 ziskom troch titulov v triedach 250 a 350 ccm.
Popri našej najvyššej súťaži bol zaradený aj do reprezentácie, štartoval na pretekoch v Juhoslávii, Poľsku, Maďarsku, NDR a NSR a samozrejme doma na medzinárodných pretekoch. V Majstrovstvách Československa mal dobré aj lepšie sezóny, častejšie sa objavoval v celkovej TOP desiatke, v roku 1982 bol vicemajstrom v 350 ccm, rok predtým tretí v tej istej triede. Nevyhol sa ale ani divokým pádom, najťažší bol zrejme počas pretekov vo Velkom Meziříčí.
Postupom času ho pohltila príprava motocyklov brata Imricha, ktorý prerástol výkonmi nielen jeho ale aj súperov a doslova hranice republiky. Aj to viedlo k rozhodnutiu pre ukončenie vlastnej pretekárskej kariéry, ale s Petrom sa v depe nelúčil nikto. Bol jeho súčasťou aj v nasledujúcich rokoch, nenápadný, trpezlivý, tichý, skromný, jednoducho fajn chlap a spoľahlivý Imrichov parťák.
