Kacko Miroslav

 

Narodený: 31.10.1961

 

Majster Slovenska: 1

 

Víťazstvá v Majstrovstvách Slovenska: 12

 

Pretekárske ročníky: 1980-90, 92-96

 

Trieda: 50, 80, 125, 250, 600, SBK

 

Hoci Kacko získal “len” jeden titul majstra Slovenska, často bol favoritom na celkové prvenstvo aj vo federálnom česko-slovenskom šampionáte a práve tu patril k najväčším osobnostiam posledných desaťročí.

 

Mirovi rodičia neboli nadšení, keď sa dozvedeli, že ich syn chce pretekať, no otec, tiež veľký fanúšik motocyklového športu, nakoniec svojho syna veľmi podporoval. A bol to vlastne on, kto v synovi zapálil prvú iskru pre tento šport. Odmalička ho totiž bral na motokros, na plochú dráhu a aj na cestné preteky, ktoré Miro prvýkrát v živote videl v Hlohovci.
V roku 1980, keď mal 18 rokov, kúpil si prvý pretekársky motocykel. Bola to AHRA 50 ccm, ktorú si doviezol vlakom a z vlaku domov pekne na rukách! Prvá sezóna však nedopadla dobre. “Viac som tlačil, ako jazdil,” vraví Miro. “Fakticky som nemal žiadny prehľad o tomto športe.” Miro teda presedlal na motocykel ROTO. V cieli pretekov M SSR sa prvýkrát umiestnil na štvrtom mieste v Poltári v roku 1981. Rok 1982 začal druhým miestom v Hričove a nakoniec skončil šiesty. O rok neskôr prestúpil do triedy 125 ccm, ale na motocykli MTX získal do M SSR len dva body a celkové 16. miesto. V roku 1984 sa posunul o štyri miesta vyššie a v nasledujúcich dvoch sezónach sa dostal do prvej desiatky (10. a 7. miesto), no to už sa začal zaujímať o štart vo federálnom československom šampionáte.

 

vstúpil hneď do dvoch tried, do osemdesiatok a aj jednovalcových dvestopäťdesiatok, čo bola veľmi zvláštna trieda, ktorou komunistickí funkcionári z krajín RVHP chceli svetu dokázať svoju “silu”. Aj napriek svojej samoúčelnosti táto v medzinárodnom meradle bezvýznamná trieda predsa len dala jazdcom možnosť lacnejšieho pretekania. Navyše sa tu prejavila technická zdatnosť tvorcov týchto motocyklov, veď do útrob strojov boli zapracované naozaj rôzne motory. V triede do 80 ccm skončil Miro v M SSR na 4. mieste, vo federáli bol v oboch triedach šiesty, pričom v posledných pretekoch v Holíči stál po spomínaných štvrťlitroch na pódiu za tretie miesto.
V roku 1988 štartoval len v spomínaných 250-kach. V úvodných pretekoch v Letohrade si šiel pre suverénne víťazstvo, no pred pravotočivou zákrutou mu doslova odstrelilo motocykel, ten sa odrazil od miestneho hostinca a v plnej rýchlosti trafil Mira, ktorý nemohol stihnúť zareagovať. Ten pád zaznamenali aj televízne kamery a Kackov pád doslova obletel svet. V tej istej sezóne získal ešte jedno druhé miesto, čo v M ČSSR znamenalo celkové 9. miesto.

 

Vďaka podpore firmy ZMV Kolárovo získal Kacko pre sezónu 1989 novú Hondu 125 a zameral sa už len na túto triedu. Výsledky sa dostavili okamžite, umiestňoval sa v prvej päťke hodnotenia jednotlivých pretekov, v Hričove skončil tretí a rovnaké miesto mu patrilo aj v celkovom hodnotení M ČSSR, ktoré mali v tom čase mimoriadne vysokú úroveň. V Majstrovstvách Slovenska bol druhý za Tiborom Molnárom, navyše celkovo druhý skončil aj v Pohári mieru a priateľstva, kde pred ním bol len z majstrovstiev sveta známy Bulhar Bogdan Nikolov.
V roku 1990 sa v osminkovej triede zišla veľmi silná konkurencia a Miro skončil vďaka dvom druhým a jednému tretiemu miestu štvrtý, pričom v M SR bol opäť druhý.
O rok neskôr sa nepríjemne zranil, po prvom kole “mokrého” tréningu v Dymokuroch ho zostrelil Čech Bohuslav Seifert a Miro bol na dlhý čas vyradený z bojov o body. V posledných pretekoch v Brne aj napriek silnej bolesti skončil siedmy, čo mu v celkovom hodnotení vynieslo 9. miesto v M ČSFR.
V roku 1992 nastúpil na štart opäť so svojou vtedy už takmer muzeálnou Hondou, v prvých pretekoch sa preto nedostal ani do prvej päťky, no potom sa do jeho rúk dostáva nová Honda po zranenom Lednárovi a výsledky prichádzajú. V Kopčanoch získava svoje prvé víťazstvo vo federáli, štartuje tam aj na Superbiku Ducati 851 a nebyť toho, že je na konci cieľovej rovinky príliš dlhý, možno by sa víťazom nebol stal Rakúšan Rudi Zeller. Do konca roka je Miro v 125-kách ešte niekoľkokrát na pódiu a na konci mu patrí tretia priečka. Niekoľko pretekov absolvoval ešte aj v Superbikoch, čo mu vynieslo 12. miesto v celkovom hodnotení. V M SR získava svoj tretí titul vicemajstra v triede 125 ccm.

 

V roku 1993 sa napriek rozdeleniu Československa šampionát jazdil naďalej spoločne. Titul obhajoval neskôr aj v Majstrovstvách sveta známy Jaroslav Huleš a jediný, kto mu dokázal konkurovať, bol práve Kacko. Huleš mal pred Mirom náskok predovšetkým vďaka technike, s ktorou bol úspešný aj v ME, a tak zvíťazil v úvodných štyroch podujatiach. Náš pretekár mal však na konte štyri druhé miesta a v nasledujúcich Kopčanoch bol na trati suverénom. Huleš mal čo robiť, aby sa za Kackom udržal, navyše mu v nájazde do jednej zo zákrut skrížila dráhu o kolo pozadu jazdiaca Quirenzová a mladý Čech skončil v kotrmelcoch… Kacko sa ocitol na čele tabuľky, navyše v Piešťanoch bral opäť plný počet bodov. V Hraniciach zvíťazil Huleš a v posledných pretekoch v Českých Budějoviciach mohol Kackovi k titulu stačiť jeden bod, no podľa vtedajších pravidiel sa jazdcom škrtali dva najhoršie výsledky. A tak sa Hulešovi škrtli dve nuly, Kackovi však dve druhé miesta… V Budějoviciach teda museli ísť obaja naplno, no Miro musel omnoho viac riskovať, pokiaľ chcel pomýšľať na víťazstvo a priveľké riziko znamenalo pád. Aj titul vicemajstra bol však skvelým úspechom, navyše sa konečne dočkal dovtedy pre neho zakliateho titulu Majster Slovenska. Nesmieme zabudnúť ani na jeho 20. miesto v pretekoch ME v Moste, čo v tých časoch rozhodne nebolo málo a ani štart v českej Grand Prix v Brne na divokú kartu, kde však pre pád nedokončil.
Možno aj vďaka týmto úspechom sa Mirovi podarilo zohnať nového sponzora a nový motocykel pre sezónu ´94. V novom medzinárodnom českom šampionáte Boby Motion Open bol opäť vicemajstrom za Hulešom, končil pravidelne na stupňoch víťazov a zvíťazil v Budějoviciach. Vo voľných pretekoch v Dymokuroch skončil druhý, zvíťazil však na nesmierne populárnom podujatí 300 ZGH na prírodnom okruhu v Hořiciach. V slovenskom šampionáte mu počas sezóny vyrástol nový súper, Vladimír Častka. Práve on Mirovi prekazil hattrick v Kopčanoch a nakoniec aj „vyfúkol“ slovenský titul. Kacko však uprednostňoval český šampionát, a tak v M SR skončil až na piatom mieste.

 

V roku 1995 bojoval o titul majstra SR, na úvod v Hričove dostal defekt, do pneumatiky sa mu zasekla nečistota z trate a vzápätí to prerazilo kapotu! Nikto nevedel čo to bolo, ale z predstavy, že by to bolo strelilo o kúsok ďalej a trafilo jazdca, nie je ešte ani dnes pamätníkom dobre… Najväčším súperom v M SR bol Kakcovi Martin Psotný. Ten síce ani raz nevyhral no štyri druhé a dve tretie miesta stačili k tomu, aby získal titul. Miro mal pred poslednými pretekmi všetky tromfy v rukách, no porucha jeho motocykla rozhodla o tom, že pre neho zostal len štvrtý titul vicemajstra SR… Náplasťou na stratu titulu mu však mohli byť víťazstvá v Dymokuroch a v Hořiciach.
Rok 1996 začal na svojej Honde 125, no o niečo neskôr presedlal na Ducati 748 a jazdil v triede Superšport. Počas celej kariéry ho to ťahalo ku štvortaktom, a tak prišlo k ráznej zmene. Aj keď jazdil výborne, na konci sezóny si uvedomil, že finančne sa tento šport ďalej utiahnuť nedá. Rodina bola pre neho vždy na prvom mieste, v roku 1992 sa mu narodila dcérka a aj manželka, ktorá ho inak verne sprevádzala na pretekoch, bola iste rada, že sa kolotoč stresov okolo pretekania zastavil. Ešte počas kariéry Miro na otázku čo je pre neho najväčšie šťastie, odpovedal: “Šťastie ma čaká doma, moja malá dcérka.” Dôkazom o mieste rodiny v jeho živote je aj to, že len pred niekoľkými rokmi sa Kackovcom narodil syn. Po skončení kariéry však Miro celkom na preteky nezanevrel, v úlohe mechanika spolupracoval so svojím bývalým súperom Častkom, neskôr pomáhal Pavkovičovi a videli sme ho aj v tíme Maco Moto Racing v MS Endurance.